reklama

Ferov príbeh

Venované najväčšiemu človeku z najmenších. Ferovi K. – jednému z mojich mála kamarátov, ktorý už takmer 13 rokov nie je medzi nami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Fero bol ako každý iný chalan. Nebol ničím výnimočný a predsa sa od ostatných odlišoval. Odlišoval sa svojou veľkou dobrotou. Táto dobrota bola veľmi nevídaná u chlapcov jeho veku. Aj medzi dievčatami by sme len veľmi ťažko hľadali takú dobrotu a láskavosť akou nás denno - denne Fero obdarovával.

Fero chodil na gymnázium, podobne ako ja. Bol o dva roky starší. Obdivoval som na ňom jeho silnú vôľu. Vôľu nepodliehať rôznym lákadlám, ktoré nám prinášal život. Zámerne hovorím o lákadlách, pretože v tom veku sme ich tak všetci vnímali. Dnes som už otcom a povedal by som, že Fero nikdy nepodľahol nástrahám, ktoré nám život ponúkal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Maťo bol Ferov brat. Bol to môj spolužiak a zároveň kamarát. V partii sme sa stretávali asi od piatej triedy základnej školy. Nechcem hovoriť, že Maťo bol horší ako Fero, ale bol jednoducho iný a svojský.

Fero s Maťom nemali otca. Vychovávala ich mamka sama bez ich otca. Ten zomrel pri železničnom nešťastí. Bola to veľmi silná žena, manžel bol po dcére druhou veľkou a bolestivou stratou. Myslím, že svoj údel niesla statočne. Fero mal veľmi podobnú povahu ako jeho mamka.

Ferenc bol o rok mladší a tiež chodil na to isté gymnázium. Taký exot a to mu zostalo dodnes. Je už síce ženatý podobne ako ja, ale exot je stále. Stretnutia s ním sú plné zábavy a spomienok. Spomienok na všetko, čo sme prežili. Aj na to dobré, aj na to horšie, na veselé i smutné chvíle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som už hovoril Fero chodil na gymnázium. Bol pomerne dobrým žiakom a obzvlášť vynikal v logických vedách. Veľmi sa zaujímal o výpočtovú techniku a jeho snom bolo stať sa programátorom. Bolo to v čase, kedy vrcholom techniky boli 486-ky. Pre nás v tej dobe nedostupné. Fero si zadovážil Didaktik Gama a na ňom vytváral v jazyku Basic svoje prvé programy. Boli to väčšinou logické úlohy, ktoré bolo potrebné riešiť v čo najkratšom čase. Bol veľmi šikovný. Ako samouk sa naučil hrať na klávesách a gitare. Na gitare učil hrať aj svojho brata Maťa. Maťovi to išlo horšie, ale ten nás bavil na posedeniach pri ohníku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do školy, gymnázia, sme chodili vlakom. Fero, Ferenc a ja. Každý deň okrem stredy. To Fero chodil na nultú hodinu, Ferenc na druhú a ja na prvú hodinu. Pamätám si na to ako dnes. Bolo sychravé marcové ráno. Padal jemný dážď a fúkal nepríjemný studený vietor. Ako som sa obúval v predsieni, pomyslel som na to, že pôjdem do školy sám. Na stanicu som to mal asi tristo metrov. Pomaly som si vykračoval po peróne a keď som sa blížil k malej čakárni uvidel som Maťa. Bol celý v čiernom. Chcel som ísť k nemu bližšie a upozorniť ho na to, že éra Depeche Mode sa už skončila. Maťo si ma vôbec nevšimol a podišiel k Dodovi, k bratrancovi z „druhého kolena“, a niečo mu povedal. V tom momente mal Dodo oči plné sĺz. Nevedel som čo sa deje. Vošiel som do čakárne a všetky moje spolužiačky boli otočené do kútov akoby ich tam niekto postavil za trest.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo vlaku bola dusná atmosféra. Nikto nič nehovoril, každí pozeral von oknom. Ja som si to stále nepripúšťal, len som to tušil, no nechcel som si to vôbec pripustiť. Až v škole som sa oficiálne dozvedel, že Fero je mŕtvy. Nechcel som tomu veriť. Deň predtým sme išli spolu do školy, bol som u nich podvečer na návšteve, počúvali sme spolu hudbu, smiali sa, debatovali.... A na druhý večer už Fero nebol medzi nami.

Cestou domov som v autobuse stretol Ferenca. Pýtal sa ma či babám hrabe, keď všetky plačú. Až vonku som mu dokázal povedať, čo bolo príčinou ich plaču. Ferenc neveril, neveril mne, neveril ostatným.

V deň Ferovho pohrebu sme si zajednali kyticu osemnástich bielych karafiátov. Išiel som pre ne do susednej dediny. Na pohrebe sme z partie neboli nikto schopný popriať Maťovi ani jeho mamke úprimnú sústrasť. Nemali sme dostatok sily a odvahy. Plač nám zvieral hrdlá, neboli sme schopní nič povedať. V hlavách sme mali veľký zmätok.

Až pár dní po pohrebe sme sa stretli s Maťom a ten nám povedal všetko ako sa to stalo. Príčinou bol akútny vírusový zápal mozgu. Teda aspoň podľa lekárov.

Mnohokrát som sa v duchu pýtal: „Prečo práve Fero?“ Odpovede som sa nedočkal. Dodnes chodím na pamiatku zosnulých na Ferov hrob, tak rád by som sa s ním porozprával, chýba všetkým, ktorých tu zanechal. Mame, bratovi, babke, tetám, ujom, bratrancom, sesterniciam, kamarátom.....

Ja osobne ho považujem za obrovského človeka, pretože za svoj krátky život sa stihol zapísať tým najkrajším písmom do našich pamätí. Česť jeho pamiatke!

Ľuboš Doršic

Ľuboš Doršic

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som syn, brat, manžel a otec v jednej osobe. Napriek dobe sa mi darí stíhať všetky moje "funkcie". (Aspoň dúfam.) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu